Ale ako a prečo samostresujeme?

Napätie si vytvárame sami, aj keď si myslíme, že to robia iní, alebo prostredie alebo nedostatok času alebo peňazí alebo niečoho alebo situácia. Isteže na nás pôsobia vonkajšie vplyvy, ale dôležitejšie je, ako na ne reagujeme a čo sa odohráva v našom vnútri. Samostresujeme z rôznych príčin.  

• Napríklad, také prílišné robenie si starostí a prílišné premýšľanie. Toto môže prerásť do veľmi nepríjemných rozmerov a bez toho, aby sme si  uvedomovali, vytvoríme si  silné stresové situácie a často,  presne to, čo by sme naozaj nechceli. Popísaný spôsob myslenia nie je zodpovedným prístupom, ako by sme ho, možno, hodnotili, ale opačne, je nezodpovedným zlozvykom. Prílišné premýšľanie nič neprinesie a nič tým nezískame, ale naopak. Myslenie a premýšľanie je, samozrejme, potrebné, aby sme dospeli k rôznym riešeniam. Ale dôležité je, akým spôsobom myslíme a  malo by to byť, skôr, myslenie zmysluplné, ako to prílišné,ktoré nás vťahuje do negatívnych vzorcov, pretože to zmysluplné, prináša aj  zmysluplné riešenia.
• Ďalšou vecou, ktorú si, zvyčajne, neuvedomujeme je, že väčšiu časť dňa sa v mysli zaoberáme rôznymi potrebami a  bežnými, každodennými, vecami. Čo si oblečieme a čo sa k čomu hodí a nehodí a kto sa ku komu hodí a nehodí, a kto s kým čo má alebo nemá, a čo budeme jesť a variť a rôzne existenčné starosti, či máme na niečo a na čo nemáme a nebudeme mať  a iní majú a podobne. A rôzne tie veci a myšlienky nám iba berú životnú energiu, ktorú máme, aby sme sa radovali zo života a riešili krok za krokom, čo je práve aktuálne. 
• Pozorujte svoju myseľ, napríklad,  pri  prebúdzaní. Čo sa ihneď vynorí? Čo všetko musíme a potrebujeme a čo určite nestihneme, lebo sa to a to nedá. A podobne. A musíme toto a ešte toto. A potrebujeme toto a ešte toto a ešte toto. A všetko sa nabaľuje a stupňuje napätie. A k tomu nám ešte niekto ide pod nohy, keď sa ponáhľame, alebo  niekto niečo chce, alebo zavolá, alebo niečo padne a rozbije sa a niečo iné nevieme nájsť a deti zdržiavajú a nerobia, čo majú robiť a pohádame sa s tým, koho máme po ruke. Alebo dusíme našu pobúrenosť. Alebo zraníme niekoho, koho máme veľmi radi.
• Rôzne veci zveličujeme a pridávame a pridávame, a kumulujeme negatívne emócie a zvyšujeme napätie a stres. Začneme nejakou malou myšlienkou, čo musíme, a k tomu pridáme ďalšie a ďalšie a napokon urobíme z jednoduchej veci, vec komplikovanú, že už ju ani nevieme riešiť a je to ťažké a ešte sme na to aj sami a nikto nám nepomôže a ani nie je ochotný a podobne. A urobíme z niečoho malého, čo nám iba blyslo mysľou, niečo naozaj veľké. A čím väčšie, tým väčšia záťaž a ledva dýchame a tlačí nám niečo na hruď a možno nám príde aj zle. A máme vysoký tlak a potlačený hnev na seba aj na celý svet.
• Alebo. Neustále premýšľame o  potrebách a predstavách a túžbach a ich naplnení alebo nenaplnení, a trápime sa kvôli tomu, čo nemáme a netešíme sa z toho, čo sme od života dostali. Myslíme si, že nič moc, lebo sa porovnávame s tými, čo dostali to, čo nám do vienka nepadlo.  A hodnotíme a posudzujeme a kritizujeme a k tomu ešte neustále naháňame nejakých vinníkov. A máme toho dosť a akoby to nebolo dosť, tak k tomu ešte aj toto. A keď sme toho plní, idú nám na nervy tí, čo sa stále usmievajú a ak niečo, čo my berieme ako veľkú ťažobu a dávame tomu obrovský význam, iný berie s ľahkosťou a z nadhľadu, tak hovoríme, aký je to človek, že si z ničoho nič nerobí a  je povrchný a nezodpovedný a to my, v jeho situácii, by sme trpeli. A tak trpíme, len pri pomyslení, čo všetko by sa mohlo stať. Jednoducho, potrebujeme mať stále silnú záťaž a ak ju nemáme, tak si ju vymyslíme. A potom hovoríme, že už nevládzeme.
• A pravidelne robíme akési slučky do minulosti. Všetko sa zdá v pohode a my sa odrazu vraciame k tomu, čo už bolo a chodí nám hlavou, kto čo urobil a ako sa pozeral a čo povedal a ako to myslel a čo sme nemali povedať a čo sme povedali a čo sme radšej mali povedať alebo sme mali byť ticho. A oni to určite pochopili tak a tak a nie tak, ako sme to my mysleli. A oni si teraz určite myslia, že to bolo tak, a to ale bolo inak.  A k tomu ešte, ako teraz vyzeráme, ako blbec. A tí druhí si myslia to a to a oni si určite myslia, že ja si myslím. A vy si určite myslíte, že my si myslíme.  A mysleli sme si to a to a atakďalej a nikto nás nechápe. A čo si oni vôbec myslia. A robia zo mňa debila.  Au. Prepáčte, to bolo asi škaredé slovo.               
• Aha a toto tiež určite poznáte. Akí sú tí druhí. A oni sú takí a takí. Ona je taká a on je taký. A my sme takí a takí. A ľudia sú atakďalej. A Slováci sú atakďalej. A muži sú atakďalej. A ženy sú atakďalej. Atakďalej. A prečo sú tí ľudia takí. A ak by boli všetci ľudia ako ja, to by bolo inak na svete, to by to inak vyzeralo a bolo by tu, na svete,  oveľa lepšie. A začneme sa ľutovať a stresovať, že svet je iný, ako sme my. A sme z toho bezmocní a v napätí, lebo sa nedá nič robiť. 
• A potom zas, že čo budeme robiť. A predstavujeme si, čo sa stane ak, a čo my budeme, potom keď, a keby to bolo tak a tak, ale to tak určite nebude. 
• A veľa a veľa ďalšieho.  

No dobre. Ale čo s tým?

• Ak sa začnú prejavovať takéto a podobné  negatívne myšlienky, poskúste sa, nenechať sa nimi, hneď pohltiť. Chce to sebadisciplínu.                                                              
• Skúste si uvedomiť, v čom sú negatívne a vytvorte  si k nim pozitívnu  myšlienku a začnite si ju opakovať, a to aj keď jej neveríte.                                                                                                                                                
• Venujte viac pozornosti ľuďom okolo seba, možno sú na tom ešte horšie a  milé slovo a úsmev im dobre padne.                                                                                                                                                                    
• Prestaňte posudzovať a kritizovať, aj tak neviete, čo je za tým, čo kritizujete a hodnotíte a pohoršujete sa a obviňujete. A prestaňte tiež trúsiť rôzne poznámky a reči, ktoré sú iba strata času a energie a vytvárajú zbytočné napätie. Lepšie bude hľadať na ľuďoch pozitívne veci a neustále za všetko ďakovať.                                                                                                                                                                
• Nepestujte si výčitky a kto je čomu na vine. A kto je ten najhorší. A zas som ja tá najhoršia, že? Radšej odpúšťajte a najlepšie úplne všetko a každý deň a aj sebe.                                                                          
• Skúste vypnúť komentátora. Komentuje neustále aj jednoduché veci, ktoré robíte.

• Skúste sa každý deň stíšiť a úplne vypnúť a učte sa relaxovať. Vyčleňte  si nejaké príjemné miesto pre pravidelný relax, pustite si hudbu, zapáľte sviečku, použite nejakú príjemnú, ale kvalitnú aromaterapiu. Napite sa ovocnej alebo zeleninovej šťavy alebo čaju alebo vody. A  precíťte chvíľku pokoja a pohody, sústredením sa na ľahunký a plný dych. 

• Pridajte si pravidelné prechádzky prírodou, alebo aj príjemné cvičenia.                                                                                                                                                                                

A čo myšlienky? Tie nechajte ísť. Ako prišli, tak aj odídu. A ak nie, tak sa pokúste zistiť, čo sa za  nástojčivými myšlienkami skrýva a riešte situáciu. Nenechajte sa  nimi donekonečna ovládať. Najčastejšie si treba niečo odpustiť alebo niekomu a niečo prijať alebo pustiť alebo sa rozhodnúť. Tak to by bolo asi, nateraz,  všetko. A možno ešte niečo. Možno by sme sa nemuseli brať tak veľmi vážne.  

Alebo sa prihláste na náš nový kurz Ako zvládať emócie a stres a ako prestať so samostresovaním viac info Ako zvládať emócie a stres

Viera Spring